Svetlo zažnuté, žlto-zelený, ale mäkký filter divno vítal, nijak extra upratané, dvere otvorené..
Až po chvíli som ju zbadal. Promile mi v krvi šlapalo Tour de France. Bola prikrytá, splývala mi.
Spala. Alebo bola hore? Nevedel som.
O chviľu sa už ale na mňa pozerala, cez rameno. Pravé. Stále opretý o zárubňu, ľavú, som sa na ňu dival. Čakal som, že sa pochvíli plne otočí a pride ku mne.
Plne som bol presvedčený, že príde…
Neprichádzala.
Nehýbala sa a stále na mňa pozerala. Nevydržal som a pár krát som falošne mykol krokom, akože idem k nej!
Iba obočím pohla. Minimálny feedback..
Nakoniec som prehral a po len asi troch minútach vzájomého nemého pýtania sa, som prikročil. Prikročil a čupol som si.
Až potom sa pohla mojím smerom. Ale len na pol tela! Ani to nie! Ledva, aby som ju mohol pohladiť po tvári.
Cez tvár tak hrubojemne prechádzať. To sa jej ľúbi. .
O pár sekúnd sa už ale na ňu nedivam, pozerám sa po izbe. Nedívam sa po nej z prizmy prisťahovania sa, len tak sa pozerám. Rozmýšľam o mnohých iných veciach – a podvedome ju hladkám.
Ani si to neuvedomujem a užívam s...užívame si, tichý moment....
No ten moment si užívam až tak, že začnem vážnejšie premýšľať, akože o živote ´a tak little´ a prestanem ju hladiť. Ruky sa mi založia a čupnutý premýšľam.
No o malú chvíľku ma z brainstormingu vytiahnu jej pohyby žiadajúce ďaľšie pohladenie.
Uvedomil som si ju a stále mám v rukáve ešte jednu hru.
Zatiaľ som ju vždy vyhral. Pri každej. Niekedy ťažko, chyrovalo k remíze…ale vždy.
Pozrel som sa jej do očí.
Sugestívne….To viem.
Divali sme sa do očí. ….Čumeli sme na seba.
Neuhýbala. Dlho neuhýbala. Občas obočím len tak nadol blinkla, ale nič viac …
Jasné že uhla. Vždy uhnú. Ale to zas nie je nič zlé. Je to normálne.
Ani nejde o to, ŽE uhne, ale AKO uhne.
Pekne uhla. Jemne. Začal som ju hladiť. Tak správne. Usmievala sa. To nevidiš často. Relax pure dámy a páni.Neviem aký mala deň, ale vyzerala unavená a taká dobrá masáž. v tú správnu chvíľu, všetko z teba spadne, všetky stresy, plány, čakania, niekto sa pre zmenu venuje len a len tebe...Dobre to padlo. Obom.
Netrvalo to ale dlho, minútu, dve, viac nie...Odišiel som. Neviem kedy sa uvidíme nabudúce. Ak sa vôbec uvidime!! Kedže sa o štyri dni sťahuje, na štyri hodiny odo mňa a ani neviem kam. Ani nevieme ani ako sa voláme. .
Čo všetko človeka stretne, keď vstúpi do izby....